FOTBAL
1. SLOVENSKÁ LIGA
Vedenie Michaloviec si predstavovalo, že zimné zmeny v kádri tímu pomôžu. Nepomohli. Klub zo Zemplína nedokázal vyhrať ani jeden z dvadsiatich zápasov a je prakticky jasné, že zvyšok sezóny strávi v neľútostnom boji o záchranu. Rozhodli sa teda druhýkrát v sezóne vymeniť trénera. A kto iný by sa im hodil viac, ak nie vyhlásený odborník na záchranárske práce, Franz Straka?
Do istej miery sa opakuje situácia spred roka, keď Straku angažovali v Trenčíne osem kôl pred koncom. Zdeptaný tím vtedy dokázal obdivuhodne naštartovať – z 24 možných bodov získali štrnásť a Trenčín sa komfortne zachránil. Napriek tomu, že sa jednalo o Strakove najvydarenejšie pôsobenie za nejakú dobu, v Trenčíne sa rozhodli, že zmluvu s ním nepredĺžia. Straka by určite vzal zavďak dlhšiemu angažmá, ale všetky kluby ho majú momentálne zafixovaného ako toho, kto síce dokáže hráčov krátkodobo nabudiť, no na dlhodobú prácu je nepoužiteľný.
Málokto ho ale v poslednej dobe s týmto cieľom priviedol tak ďaleko pred koncom sezóny, ako teraz Michalovce. A bude to zrejme extrémne ťažká úloha.
Poďme sa trochu pozrieť na posledný rok Michaloviec. O záchranu bojovali už vlani pod trénerom Norbertom Hrnčárom. Po troch porážkach v kľúčovej časti sezóny bol ale odvolaný, a to napriek tomu, že ostávalo odohrať len jeden posledný zápas sezóny. Hrali ho so Zlatými Moravcami, a ak by ho prehrali, šli by na jedenáste miesto, čo by znamenalo pád do baráže s Prešovom. Na lavičku si sadol športový riaditeľ Rusnák- a Michalovce ho zvládli.
Do novej sezóny vstúpili s trénerom Petrušom, ktorý bol optimisticky, lenže výrazne oslabený tím nebol konkurencieschopný. Problém bol najmä v útoku- z tímu v lete odišli Wisdom Kanu a Brian Pena, ktorí mali v predošlej sezóne na svedomí dvanásť gólov, a nijak neboli nahradení. Za málo peňazí prišlo aj málo peňazí. V prvých štyroch zápasoch sezóny nedali ani gól, a keď v ôsmom kole prehrali s Podbrezovou 1:5, tréner Petruš bol odvolaný. Za sedem zápasov získal iba jediný bod, fanúšikovia mu ale napriek tomu ďakovali- ani oni totiž nepovažovali za problém jeho osobu, naopak, vedenie klubu. A aj samotný Petruš v rozhovoroch priznal, že považuje za svoju chybu, že veril sľubom manažmentu o posilnení kádru- nikto z “posíl” proste nebol príliš konkurencieschopný a ešte k tomu prichádzali aj neskoro. Do prvého ligového zápasu mal k dispozícií iba trinásť futbalistov, ktorí už mali ligové skúsenosti.
S takým materiálom sa príliš nedarilo ani trénerovi Struhárovi, ktorý ho nahradil. Začiatok mal síce sľubný, na úvod trikrát remizoval a okrem výprasku od Slovana sa Michalovce v zvyšku jesennej časti vyhýbali aj debaklom. Napriek tomu ale vytúžená výhra neprišla a za celú jesennú časť nazbierali len šesť bodov. Kopu zápasov prehrali o jediný gól.
Aj manažmentu bolo jasné, že takýto káder to bude mať so záchranou ťažké, preto začalo privádzať ďalších hráčov. Ešte v novembri prišiel brankár Frelih, bývalý brankár Zaprešiču, Olimpije Ľublany či portugalského Gil Vicente, ktorý v bráne nahradil nepresvedčivého Száraza. V zime bolo privedených viacero hráčov. Do útoku prišli Giannis Niarchos, ktorý na jeseň (ne)hrával za Dunajskú Stredu, spoločne s Enzom Arevalom, ktorý hrával za Banskú Bystricu, skraja sezóny bol veľmi platným hráčom a nastrieľal štyri góly. Mali rozšíriť rady hráčov schopných dať gól- stále totiž platí, že jediným, kto dal aspoň tri góly, je Matúš Marcin (a ten ich má sedem).
Do obrany prišiel gruzínsky bývalý mládežnícky reprezentant Dzotsenidze, ktorý vlani hral za Dilu Gori a zrejme má predstavovať náhradu za Jeřábka. Päticu posíl ešte doplnil bek Veremejev z lotyšskej Jelgavy a záložník Ramos.
Zatiaľ príliš nezaujal ani jeden. Prvé dva zápasy Michalovce opäť prehrali o jediný gól- a problém nie je vôbec potrebné hľadať lupou. Pod súčasným vedením Michalovce stratili akúkoľvek koncepciu, nepracujú s odchovancami, naopak, lepia nové záplaty na tie predošlé, privádzajú náhodných (alebo tam možno systém je, ale ja som ho každopádne neodhalil) hráčov na polsezóny. V sobotnom zápase s Ružomberkom nastúpilo v základnej zostave sedem legionárov a podľa toho to aj vyzeralo- trávnik nehorel, snaha zlomiť to za každú cenu a prvýkrát vyhrať absentovala. A to bol zriedkavý zápas, kde boli Michalovce aj miernym favoritom.
Ale na to, aby Michalovce prepracovali koncepciu, aby začali zapracovávať dorastencov s úmyslom zachrániť sa, je samozrejme neskoro. Je preto čas na ďalšiu “záplatu” v podobe Straku, ktorá bude musieť polrok pracovať s takým hráčskym materiálom, akým má.
Nemá to žiadnu negatívnu konotáciu, neobávajte sa. Jeho angažovanie považujem za absolútne logickú voľbu, pretože zrejme iba on môže byť ten, čo dokáže premeniť “pozbieraných” hráčov do tých, čo zachránia sezónu aj napriek tomu, že sa nevyhralo dvadsať zápasov. A pokiaľ túto extrémne ťažkú úlohu zvládne, nemyslím si, že by ktokoľvek dokázal obhájiť jeho vyhodenie. Naopak, rysuje sa tu šanca prelomiť túto škatuľku.