BASKETBAL
Vidieť Euroligu naživo, to je vždy niečo fantastické. No a vidieť ju naživo v Palau Blaugrana, v domovskom stánku FC Barcelona, to je ešte vyšší level. Jasné, nie je to, čo sa atmosféry týka, Partizan či Crvena Zvezda, no je z toho vždy zážitok, z ktorého vám neraz behajú zimomriavky po tele.
Narodeninový trip k 50-tke pre môjho otca vyšiel na jednotku. Nielenže sme si pozreli Barcelonu ako mesto, ale videli sme aj dva fantastické basketbalové zápasy. No poďme pekne po poriadku.
V stredu privítala Barcelona o 20:30 Olympiakos. Finalista minulého ročníka Euroligy má aj tento rok len tie najvyššie ambície. To potvrdili aj grécki fanúšikovia, ktorých prišlo do Barcelony viac ako päť stoviek. Zahanbiť sa nedali ani domáci a tak pred približne 6 000 návštevou (kapacita haly je cca 7 500), sa mohol duel odštartovať. Od začiatku sa fanúšikovské tábory prekrikovali o stošesť, no až na pár okamihov mali jednoznačne domáci navrch, čo je však aj dosť logické.
My sme sedeli za jedným z košov v piatom rade. Celkom dobré miesta, ktoré nám garantovali slušný výhľad aj smerom k lavičke hostí. Olympiakos prišiel v plnej zbroji a po tom, čo vyšla správa, že za domácich nebude Laprovitolla ich dokonca mnohí favorizovali na triumf v tomto zápase. Lepšie však začala Barcelona, ktorá vyhrala prvú štvrtinu a držala si mierny náskok. Výborne sa prezentoval najmä Jabari Parker, ktorému sa však snažil kontrovať Alec Peters. Po tom, čo Barcelone pre zmenu až tak nevyšla druhá štvrtina, sa vďaka záverečnej trojke Parru išlo do šatní len s trojbodovým rozdielom, 44:41 pre Barcu.
Akcie, obrana, dynamika, premyslené útoky, to všetko si všímate naživo oveľa viac ako v TV. No a dámy a páni, ona to bola fantázia v pohybe! Basketbal nemal chybu a už v polčase sme zhodnotili, že tento zápas je pravdepodobne najlepším, na akom sme kedy boli (a to sme boli napr. aj v Prahe na EuroBaskete). Druhý polčas bol otvorený a sľuboval peknú „podívanú“.
Lenže, Barcelona v tretej štvrtine hostí zničila ako v útoku, tak aj v obrane. Na začiatku posledného dejstva sa dokonca dostala do štrnásťbodového vedenia. Ani v tomto okamihu sa však hostia nevzdali. Záver bol veľmi dramatický a Olympiakos sa dostal aj na rozdiel troch bodov. To však na domácich nestačilo a Satoranský trojkou pár desiatok sekúnd pred koncom rozhodol zápas v prospech domácich v pomere 86:78.
Nebudem klamať, naozaj som mal zimomriavky. Bol som očarený atmosférou, prostredím a samozrejme, aj kvalitou basketbalu. Po tomto zápase som si myslel, že zápas v piatok proti Kaunasu nebude lepší. Respektíve, dovolím si tvrdiť, že som o tom v tom čase nepochyboval. Lenže, nakoniec to tak úplne nebolo…
Opis druhého zápasu začnem z konca. Barca vyhrala proti Žalgirisu opticky pomerne jednoznačne a to pomerom 91:73. Nemôžem si však pomôcť a musím povedať, že tento zápas sa mi v mnohom páčil ešte viac ako zápas s Olympiakosom. Jednak, v druhom zápase sme sedeli v strede a mali v podstate najlepší možný výhľad. Nemali sme úplne najdrahšie lístky, keďže sme boli v trinástom rade, no bolo to tak akurát. Neďaleko nás bol fanklub domácich a vyššie nad nami aj fanklub hostí.
Pri tejto príležitosti ešte spomeniem, že obidva duely boli absolútne bez konfiktov a to napriek tomu, že ako v prípade Olympiakosu, tak aj v prípade Žalgirisu, prišlo do Barcelony minimálne päťsto fanúšikov. Fandilo sa však slušne, dokonca, keďže som mal v piatok aj barcelónsky šál, tak sa pri mne pristavili dvaja borci z Kaunasu a pokecali sme si o tom, ako vidíme zápas. Skrátka, atmosféra, ako aj fanúšikovské tábory boli veľmi korektné, čo najmä v prípade Olympiakosu nie je vždy pravidlom.
Teraz už k zápasu. Priebeh až na poslednú štvrtinu bol v piatok de facto identický, resp. len s pár drobnými rozdielmi. Barca vyhrala v pohode prvé dejstvo, následne zaspala v druhom, kedy sa chytil aj Žalgiris. Tretia štvrtina patrila domácim. No a v tej štvrtej, akokoľvek sa hostia snažili, už sa nedotiahli a nakoniec z toho bola osemnásťbodová prehra. Jeden z najlepších kariérnych večerov zaznamenal Brizuela, ktorý strelil až 24 bodov a bol veľmi efektívny aj v obrane.
Osobne som bol veľmi zvedavý aj na české duo Satoranský-Veselý. Tieto dva zápasy boli aj pre nich z kategórie tých podarenejších, hoci druhý menovaný zápas proti Olympiakosu kvôli faulom nedohral. Satoranský potvrdzuje, že má veľký prehľad a Veselý pod košom zase ukazuje, že je skvelý nielen v útoku, ale aj v defenzíve.
Barcelona je opäť na víťaznej vlne. Mierne ma však sklamalo, že ani zápas so Žalgirisom v atraktívnom čase, v piatok o 20:30 nebol vypredaný, hoci tam bolo niečo cez 6 600 divákov. Atmosféra však bola elektrizujúca. Hymnu domácich spievala celá hala a nevýnimočne bolo v hale aj cez 100 decibelov. Ako však píšem v úvode, nebolo to Srbsko. Avšak, na Španielsko to bola fantázia. Ak budete mať tú možnosť, určite do Barcelony na basketbal choďte. Lístky kúpite jednoducho cez ich oficiálnu stránku a napriek tomu, že sú vcelku drahé, verím tomu, že neoľutujete.
Mne sa opäť len potvrdilo, že Euroliga je dôvodne moja jednotka spomedzi všetkých basketbalových líg. Tu sa bojuje o každú loptu, nikdy sa nič nevypúšťa, tréneri, ako aj publikum ten zápas prežívajú naplno. Slovami sa asi nedajú úplne opísať všetky moje pocity z týchto dní, no jednom viem iste, čoskoro sa do Palau Blaugrana na basketbal určite vrátim! Nebolo to totižto 10/10. Ale, bolo to 11/10!