BASKETBAL

EUROLIGA

NBA je najkvalitnejšia basketbalová liga sveta. Na tom sa asi zhodneme. Hrajú v nej najlepší hráči a sú v nej veľké peniaze. Napriek tomu je však v mojich očiach jednotka iná súťaž. A áno, hádate správne, je to Euroliga.

Tipsport

18 tímov, z ktorých každý odohrá cez sezónu 34 zápasov. 17 doma, 17 vonku. Najlepšie európske tímy každý rok bojujú o titul, ktorý znamená oveľa viac ako titul v Lige majstrov pod hlavičkou FIBA. Je to titul, ktorý vám zaručí slávu podobne ako titul v NBA.

Na úvod podotknem, že dnešný blog bude možno mierne kritický práve voči NBA, no pokúsim sa v ňom opísať, prečo NBA v poslednom čase už ani výraznejšie nesledujem. Opíšem vám teda, prečo sa Euroliga dostala v mojich očiach na povestné prvé miesto.
Najprv začneme v skratke tipérskymi faktormi a potom prejdeme k tým diváckym. NBA sa za mňa oveľa ťažšie tipuje ako Euroliga či iné európske súťaže a preto patrí kredit všetkým, ktorí ju pravidelne tipujú a sú na nej aj v pluse. Faktor back-to-back zápasov, tankingu, oddychu kľúčových hráčov a mnohé iné faktory výrazne ovplyňujú najmä v tejto časti sezóny už každý jeden zápas. Viackrát som sa už v minulosti presvedčil, že akokoľvek môže byť daná stávka logická, nevyjde, keďže to je NBA.

Práve spomínaný tanking, čiže zámerné prehrávanie zápasov za účelom šance na čo najlepšiu voľbu v drafte v Eurolige nehrozí. Rovnako tak sa nikdy nestane, že by kľúčoví hráči tímu jednoducho oddychovali a na zápas by nenastúpili. Tu sa ide do všetkého vždy naplno. Ono, ostatne, tímy si takéto praktiky ani nemôžu dovoliť. Vzťah klub-fanúšik je v Eurolige oveľa silnejší ako v NBA. Stačí sa pozrieť na domáce zápasy Partizanu, Crvenej Zvezdy, Kaunasu, Olympiakosu či Panathinaikosu. Tam to jednoducho vrie a fanúšikovia len veľmi ťažko prekusnú prípadnú prehru svojho tímu.

Naopak, NBA je jedna veľká show. Timeouty trvajú niekedy aj pomaly cez tri minúty, atmosféra v bežnom zápase je na môj vkus dosť slabá a z prehry v troch či štyroch zápasoch v rade sa nerobí žiadna tragédia.

Týmto blogom však rozhodne nejdem nijako haniť NBA, skôr by som rád poukázal na kvality Euroligy. Predpokladám dokonca, že ak by ste sa spýtali fanúšika z Grécka, Litvy či Srbska, na ktorý zápas by išiel, či na Euroligu alebo NBA, 90% z nich si vyberie prvú možnosť. Navyše, teraz by som rád prešiel k ďalšiemu výraznému faktoru, ktorý ovplyvňuje samotnú hru. A nebude to nikto iný ako rozhodcovia.

V poslednom čase, keď si občas pozriem sociálne siete a obsah zameraný na NBA, mám pocit, že rozhodcovia v NBA sú už pomaly ako primadony. Nemôžem si pomôcť ale v NBA sa dáva v poslednom čase technická chyba už pomaly za všetko. Akoby to bolo in.

Naopak, v Eurolige išla úroveň rozhodcov najmä v poslednom roku dosť nahor. Samozrejme, stále sú to len ľudia, ktorí robia chyby, no takéto faux-pas, aké sa nezriedkavo dejú v NBA tu jednoducho neuvidíte.

Teraz k samotnej hre. O tom, že v NBA sa v základnej časti nebráni vie asi každý. Ale to, že tam padá v každom druhom zápase cez 230 bodov mi príde byť už prehnané. Áno, som fanúšik defenzívneho basketbalu a možno aj práve v tomto ohľade sa mi viac páči Euroliga. V Eurolige sa nezakončujú útoky do 6 sekúnd, individuality sú potláčané na úkor tímového výkonu a práve to je na tom to krásne. Jeden bojuje za druhého. A všetci za spoločný cieľ – za tím, za víťazstvo. Nie že by sa toto v NBA nedialo, no také to typické zapálenie tam častokrát nevidno.

Lojalita. V NBA sa na hráča podľa môjho názoru pozerá skôr ako na tovar. Bežne sa stane, že je vymenený do iného tímu počas sezóny aj skutočný srdciar, jednoducho akoby tu išlo len o biznis a o nič viac. Naopak, v Eurolige by pravdepodobne fanúšikovia takého Partizanu asi neprežili, ak by bol počas sezóny len tak vytrejdovaný Zach LeDay. Opakujem, nijako neznižujem kvalitu NBA, práve naopak, NBA aj ja považujem na najkvalitnejšiu ligu sveta. Avšak, z môjho subjektívneho pohľadu už dávno nie je taká atraktívna ako práve Euroliga.

Hoci som faktor divákov už spomínal, nedá mi to ešte a spomeniem ho znova. V NBA nič také ako ultras či fanklub neexistuje. Rovnako tak na vonkajšie zápasy svojho tímu chodí len minimum fanúšikov. Naopak, ak sa pozrieme na Euroligu, fanúšikovské tábory Partizanu či Crvenej Zvezdy cestujú fandiť svojmu tímu na každý zápas. Pamätám si dokonca ako vlani v Miláne bolo cez tisíc fanúšikov Crvenej Zvezdy. A tá atmosféra bola vskutku elektrizujúca.

Euroliga je u mňa jednotka. NBA si síce tiež občas pozriem, no už ma nebaví tak, ako kedysi. Záverom však ešte raz prízvukujem, že ide len o môj subjektívny názor, nič viac, nič menej. Každý môže mať svoj názor iný. Tak či onak, teším sa, že Euroliga je momentálne tam, kde je. Ide o fantastickú súťaž, ktorá má veľa čo ponúknuť každé jedno kolo. Nezáleží na tom, či ide o prvý alebo tridsiaty štvrtý zápas sezóny. Vždy do toho pôjdu tímy naplno. Vždy budú o niečo hrať. Keď už nie o postup, tak aspoň o česť. A v neposlednom rade, o priazeň svojich verných fanúšikov.