FOTBAL
1. SLOVENSKÁ LIGA
Trenčín bol koncom marca na jedenástej, barážovej pozícií a rozhodol sa pre núdzový krok – na svoju lavičku povolal motivátora Františka Straku, aby klub zachránil. Presne o šesť mesiacov neskôr je Trenčín lídrom ligy. S bodovým ziskom, ktorý už teraz prevýšil polovicu toho vlaňajšieho. Pýtate sa, ako?
Nuž, prvým a najdôležitejším krokom, ktorý Trenčín musel zvládnuť, bola logicky záchrana. A priznám sa, že aj ja som nad angažovaním Straku dvíhal obočie- a dokonca som o ňom pochyboval ešte aj po tom, čo v prvých dvoch zápasoch uhral štyri body. Kľúčový bol z trenčianskeho pohľadu jeho tretí zápas so Zlatými Moravcami (ktoré nakoniec skončili na onej neželanej barážovej pozícií).
Tento zápas Trenčín rozhodol až v nadstavení, tesne pred koncom pritom ešte zahodil penaltu. Prečo bol taký dôležitý? Pretože po ňom bol už Trenčín na jasnej ceste za záchranou. Straka k týmto dvom výhram dokázal pridať ešte ďalšie dve, náskok Trenčína na barážovú pozíciu bol v konečnom súčte päť bodov a jeho bilancia 4-2-2 (mimochodom, percentuálne zrejme najlepšia v jeho kariére) bola rozdielovou.
Po sezóne v kanceláriach na Sihoti stála otázka- mali by sme pokračovať ďalej s trénerom Strakom, alebo skúsiť nového trénera? Otázka, ktorá mala jasné pre a proti- argument pre bola výborná Strakova bilancia z jarnej časti, argument proti bolo to, že je notoricky známe, že jeho bilancia sa časom zhoršuje. Trenčín urobil odvážny krok, rozhodol sa neodmeňovať “zásluhy”, Strakovi sa poďakoval za odvedenú prácu, a dá sa pochopiť, prečo.
Už koncom mája (dva mesiace pred začiatkom ligy) priviedol srbského trénera Ilija Stolicu. Ten teda dostal kopu času na prácu.
A na Slovensku sa až tak nehrá na lokálne špecifiká ako napríklad v Česku, kde musel prísť tréner Priske, aby zbúral zatvorenosť ligy voči zahraničným trénerom, zvýraznenú niekdajším prúšvihom Stramaccioniho. Naopak, čerstvé skúsenosti s balkánskymi trénerami mali v Slovane (Vukomanovič, Milanič), či v Trnave- rodený Srb Nestor el Maestro dokázal vyhrať našu ligu už pred piatimi rokmi.
Čo sa týka samotného Trenčína, ten na trénerov nemal šťastie, odkedy do Slovana odišiel Martin Ševela. To bolo pred viac ako šiestimi rokmi- a vrátane jeho náhrady si Trenčín prešiel v tomto období pätnástimi trénerskými zmenami. V mixe nájdeme aj bizarné omyly, ako napríklad dvojnásobné angažmá hneď troch trénerov (u mňa vedie Kohler, ktorý Trenčín viedol 2×2 mesiace), alebo frustrovaný Hyballa, ktorý to vlani položil po dvoch súťažných zápasoch. Obaja sú Nemci, aj tých zahraničných trénerov bolo v tom mixe niekoľko.
Dáva teda obrovský zmysel, že ich zaujal práve Stolica. Ten má za sebou niekoľko zaujímavých angažmánov- Partizan Belehrad, Olimpija Ľubľana, Vojvodina Novi Sad a srbská reprezentácia. Spoločný menovateľ? Z rozličných dôvodov neodkoučoval ani na jednej adrese aspoň desať zápasov. Perfektná voľba pre trenčianskych funkcionárov.
Pri srbskej reprezentácií to bolo ale dopredu plánované, k nej prešiel zo srbskej U21-ky. Kde strávil dva roky (a odkoučoval štrnásť zápasov). Ak zaujal Trenčín práve vďaka svojej práci s mládežou, dáva to vzhľadom na stavbu kádra zmysel. Rozhodne ale viem pochopiť aj fanúšikov, ktorí z pochopiteľných dôvodov mohli pri príchode nového trénera cítiť istú letargiu.
Vyššie spomínaný Hyballa pri odchode cítil frustráciu z fungovania Trenčína. Výstredný tréner dokonca pri prvom zápase zakričal smerom ku kanceláriam “potrebujeme útočníka”, keď hráč spálil šancu. Práve neprivádzanie posíl bola jedna z hlavných vecí, ktorá ho frustrovala, a zdá sa, že po nevydarenej sezóne, ktorá ešte v marci vyzerala, že Trenčín by mohol aj spadnúť, zmenili stratégiu.
Trenčín o niekoľko hráčov aj prišiel, z dôležitých hráčov napr. dvojica Azango-Bainovič zamierila do Trnavy a Lavrinčík odišiel do Ružomberka, príchody ale tentokrát výrazne prevýšili odchody. Medzi najzaujímavejšími menami je výborný ukrajinský stopér Bondarenko, kvalitnou posilou bol tiež Bariš z Podbrezovej, a za zmienku stojí aj Skovajsa z Českých Budejovíc, hoci je fakt, že zatiaľ takmer nič neodohral.
A potom tu máme prípad Hilaryho Gonga. Tento krídelník dal v piatok svoj druhý gól sezóny (video pod blogom), všeobecne sa dá povedať, že s jeho výkonmi panuje veľká spokojnosť. Niet sa čomu čudovať- v Trenčíne hral už pred šiestimi rokmi, následne ho kúpil Vitesse Arnhem za dva milióny eur, prostredie teda dobre pozná. Ako zrejme dedukujete z toho, že hrá znovu v Trenčíne, odvtedy sa mu príliš nedarilo- no možno práve tu sa opäť odrazí a speňažia ho aj druhýkrát.
Treba ale povedať, že niekoľko dôležitých hráčov posilnili klub aj tým, že… skrátka ostali. Osobne som na jar čakal, že taký Eynel Soares, či možno aj Matúš Kmeť po sezóne odídu, no ďalej ťahajú Trenčín a povedal by som, že obaja momentálne patria k najzaujímavejším hráčom ligy (mimo Slovan).
Ako som spomínal, Trenčín má na konte 19 bodov z prvých ôsmich zápasov, čo znamená, že minimálne do ďalšej soboty, keď privíta Banskú Bystricu, bude lídrom. Som zvedavý, koľko na tento zápas zavíta divákov, keďže Trenčín zároveň premiérovo otvára tretiu tribúnu štadióna, ktorý (podobne ako napr. ten Košický) stále nie je dokončený. Na začiatku sezóny stále prišlo len 1250 divákov, no na poslednom zápase s Dunajskou Stredou ich bol už dvojnásobok. Ten zápas Trenčín vyhral, a ten včerajší v Košiciach tiež, pri tejto špeciálnej príležitosti by návšteva teda mohla byť konečne taká, akú by si tento tím zaslúžil. Možno aj okolo 5000 divákov (kapacita je po novom 6800).
A zdá sa, že tých 6800 divákov by mohlo v budúcej sezóne uvidieť aj predkolo Konferenčnej ligy.